Ak máte zariadenia pripojené na internet, pravdepodobne ste už počuli pojem IP adresa. Je to jedna z najdôležitejších súčastí internetu, ktorá je však pre väčšinu používateľov neviditeľná. Možno ste si však položili otázku: Čo je to IP adresa? Čo s ňou robíte? Na čo potrebujem adresu IP?
Dosť abstraktnú adresu IP vám môžem najjednoduchšie vysvetliť pomocou analógie. Listový doručovateľ má pre vás balík, a preto potrebuje vedieť, kde bývate. Na to potrebuje vašu fyzickú adresu, aby mohol balík správne doručiť.
Internet tu funguje takmer rovnako. Ak chcete otvoriť webovú stránku, do vášho počítača sa stiahnu dátové balíky. Váš počítač teda požiada server, ktorý obsahuje webovú stránku, o jej obsah. Server teraz doručí dátové pakety, ale musí vedieť, kam majú smerovať. Za to je zodpovedná vaša IP adresa. Pri zadávaní požiadavky ste serveru povedali svoju IP adresu a ten teraz vie, kam má dátové pakety doručiť.
Toto je samozrejme veľmi zjednodušené, ale v princípe je to také jednoduché. Teraz je však rozdiel medzi IPv4 a IPv6.
V počiatkoch internetu sa používali adresy IPv4. Typická adresa IPv4 vyzerá takto:
192.168.0.1
Adresný priestor IPv4 pokrýva 32 bitov. Z čisto matematického hľadiska je to 2^32 adries, teda niečo vyše 4 miliárd. Použiteľných je však podstatne menej. Počet adries IPv4 bol dlhý čas dostatočný. Veď nie každý mal mobilný telefón, notebook a podobne. Situáciu komplikuje internet vecí (IoT - Internet of Things), kde mnohé senzory, chladničky a podobne vyžadujú eiogénnu IP adresu. Čoraz viac zariadení je priamo pripojených k internetu a počet adries IPv4 jednoducho nestačí.
Jasné je, že to môžete preklenúť pomocou verejných aj súkromných adries a technológie NAT. Jednoducho vysvetlené, poštár by doručil balík na vašu verejnú adresu a interný poštár potom doručí balík do príslušného bytu alebo na príslušné oddelenie v spoločnosti.
Ak je teda za vaším domácim smerovačom 5 zariadení a váš telefón chce otvoriť webovú stránku, server webovej stránky vie, ktorému smerovaču má doručiť dátové pakety. Smerovač je potom zase zodpovedný za interné doručenie.
Napriek tomu je adries IPv4 čoraz menej a bolo potrebné nájsť riešenie tohto problému.
Adresa IPv6 má 128 bitov. Existuje teda 2^128 adries IPv6. To je v číslach 340,282,366,900,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000 alebo približne 340 sextiliónov. Na každý štvorcový milimeter Zeme teda pripadá približne 600 kvadriliónov adries IPv6. Už vidíte, že sa tu rýchlo pohybujeme v ťažko predstaviteľnom. Adresa IPv6 vyzerá napríklad takto:
fe80::44a8:de0b:cc77:506f
(Môžete vynechať jeden alebo viac po sebe idúcich blokov, ktorých hodnota je 0 alebo 0000 a definovať ich dvoma po sebe idúcimi dvojbodkami, pokiaľ zostanú jedinečné. Takže moja vyššie uvedená adresa by bola vypísaná: fe80:0:0:44a8:de0b:cc77:506f)
Pretože je týchto adries veľmi veľa, vysvetľuje to aj to, prečo sú ľudia pri prideľovaní adries IPv6 dosť veľkorysí. Ak si zaobstaráte server od hostiteľa, niektorí vám poskytnú kompletný podadresný priestor, ktorý môžete používať podľa vlastného uváženia. Adres IPv6 je tam naozaj dosť a nemusíte s nimi šetriť.
Adresa IPv6 sa skladá z Sieťového prefixu a Identifikátora rozhrania.
Sieťový prefix označuje sieť, podsieť alebo rozsah adries. Identifikátor rozhrania zase definuje hostiteľa v tejto sieti.
V súvislosti s IPv6 sa stále diskutuje o ochrane súkromia. Teoreticky by ste teraz mohli každému zariadeniu na planéte prideliť statickú adresu IP. Vďaka tomu je možné jednoznačne sledovať, čo vaše zariadenia robia na internete. Sledovacie súbory cookie by už neboli potrebné, pretože každé zariadenie by bolo možné jednoznačne identifikovať.
Mnohí poskytovatelia telekomunikačných služieb však v pravidelných intervaloch odpojujú pripojenia a prideľujú zariadeniam nové IP adresy. Či je to tak vo všetkých krajinách sveta, však neviem.
Ak chcete byť absolútne v bezpečí, je najlepšie chrániť svoje zariadenia pred sledovaním pomocou ďalšej vrstvy ochrany. Najlepší poskytovatelia VPN majú ochranu proti úniku informácií a vaše IP adresy zostanú skryté.
Najdôležitejšie otázky rýchlo zhrnuté.
Keď zadáte požiadavku serveru, musí vedieť, kam sa majú dátové pakety doručiť. Môžete to porovnať s adresou vášho bytu. Ak poštový doručovateľ nepozná vašu adresu, nebude vedieť, kam má doručiť balík.
IPv4 má 32 bitov a to je niečo cez 4 miliardy IP adries. Už teraz však existuje viac zariadení, ako tento adresný priestor dokáže obsiahnuť, a rýchlo pribúdajú nové zariadenia, ktoré potrebujú adresu IP. Preto bol zavedený protokol IPv6 so 128 bitmi, pričom každý štvorcový milimeter Zeme môže byť vybavený 600 kvadriliónmi IP adries.
Michael je generálnym riaditeľom spoločnosti VPNOnline.com, jednej z najrýchlejšie rastúcich mediálnych spoločností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Spoločnosť VPNOnline bola založená v roku 2019 po tom, čo Michael konzultoval s mnohými spoločnosťami z rebríčka Fortune 500 a zistil, že mnohí ich zamestnanci nemajú prehľad o kybernetickej bezpečnosti.